Banka – zotročiteľ národa?

Autor: Jozef Kurty | 3.1.2011 o 18:29 | (upravené 23.10.2011 o 23:55) Karma článku: 8,51 | Prečítané:  1800x

Banky a všetky finančné inštitúcie sú súčasťou nášho života. Každý z nás má nejaký účet v banke, kreditné karty, hypotéky, poistenia, prípadne aj investície. Väčšina ľudí si ukladá svoje úspory do banky. Potom banka plní funkciu „ochrancu“ peňazí a za dôveru že ste im poskytli svoje peniaze, Vám potom vyplatí nejaký smiešny úrok. To čo sa s tými peniazmi deje, nás vôbec nezaujíma. Skrátka len sporíme, sporíme a sporíme, aby sme si potom mohli kúpiť nejakú vec, prípadne peniaze použiť v zlých časoch.

Mnoho ľudí sa o ekonomiku a financie vôbec nezaujíma a to hlavne z jedného hlavného dôvodu – sú nudné. Plno nezmyselných pojmov, vysoká matematika a iné mýty. Pravdou však je, že ekonomika nie je až taká problematická a nevyžaduje si vedomosti vysokej matematiky. Dokonca ani mnohí bankári a účtovníci nevedia úplne základné veci o tom, ako peniaze naozaj pracujú. V škole ich totiž učia to, ako sa stať dobrým „pracovníkom“ a prilákať nových klientov. Učia ich ako ľudí presviedčať, aby vkladali svoje peniaze do týchto inštitúcií. Učia ich ako pracovať pre nich a nie pre seba.

Banka sa spravidla považuje za váženú inštitúciu, ktorá chráni a investuje peniaze, čím vytvára pre seba zisk. Zo ziskov potom vyplatí úroky, zamestnancov a pod. Je to naozaj tak? Samozrejme. Okrem iného aj toto je pravda. Všimli ste si banku? Táto otázka sa Vám zdá hlúpa, no v nej sa skrýva odpoveď. Rozpamätajte sa ako to vyzerá v banke. Banky väčšinou sídlia v lukratívnych štvrtiach, v centrách miest. Väčšinou sídlia v historických, alebo moderných budovách, alebo aj mrakodrapoch. V amerických mestách banky sídlia v tzv. downtowne, čo je centrum amerického mesta s mrakodrapmi. Ceny pozemkov za 1m2 sú tam astronomické. Banky sú vo vnútri vybavené perfektne. Moderné podlahy, okná, nechýbajú klimatizácie a iné moderné vymoženosti. Kiež by aj naše nemocnice boli aspoň z polovice tak technicky  vybavené ako banky. Odkiaľ majú na to všetko peniaze? Hlúpa otázka. Veď banky s peniazmi pracujú. V pekárni nie je núdza o pečivo, v lekárni o lieky a v banke o peniaze.

Problém je v tom, že banka si peniaze vyrobí sama. Úplne jednoducho a úplne z ničoho. Ak by som to spravil ja, asi by ma zatvorili do basy. Banka si peniaze vyrobí sama. Peňažný systém je veľmi zložitý a málo kto ho chápe. To je mýtus. Ľudia sa o to nezaujímajú. Tento systém však treba pochopiť. Bohužiaľ v škole Vás to nenaučia. Nenaučia nás to, lebo je to dokonalý systém, ako banky okrádajú všetkých ľudí.

Aby sme to pochopili, musíme prejsť „kolobehom peňazí“ Všetko má svoj cyklus, alebo aj kolobeh. Máme tu kolobeh vody v prírode, kolobeh ročných období a pod. Aj peniaze majú svoj kolobeh v našej spoločnosti. Bohužiaľ ľudia sa o tento kolobeh nezaujímajú. Nevidia to, alebo to nechcú vidieť. Ak to vy chcete vedieť, čítajte ďalej.

Prejdime si teda kolobehom peňazí. Peniaze sa zrodia v tlačiarni. Je to v podstate len kus papiera. Samozrejme nie všetky. Mnohé peniaze sú len v počítačoch a fyzicky nikdy neuzrú svetlo sveta. Dokonca dnes už väčšina peňazí existuje len elektronicky. Peniaze vytlačí centrálna banka. Pre nás je to teda Európska centrálna banka, pre USA je to tzv. FED (federálny rezervný systém). Centrálna banka má vlastne patent na tvorbu peňazí a môže ich na požiadanie vlády vytvoriť koľko chce. Povedzme teda, že vláda požiada centrálnu banku o 1 000 000 eur. Centrálna banka vytlačí peniaze v hodnote 1 000 000 eur a vymení ich s vládou za vládne dlhopisy. Peniaze teraz fyzicky existujú no do obehu sa ešte nedostali. Má ich na svojom účte vláda. Teraz to začína byť skutočne zaujímavé a dostávame sa k skutočnej tvorbe peňazí. Vláda si svoje peniaze ešte chvíľu ponechá. Povedzme, že si ich uloží na svoj bankový účet, ale v komerčnej banke. To je ten zásadný rozdiel. Komerčná banka je prepojená z centrálnou bankou a v podstate v nej sa peniaze „nafukujú“. Poďme ďalej. Štát má svoje peniaze na účte v komerčnej banke, do ktorej majú prístup aj ľudia. Komerčná banka poskytuje pôžičky, hypotéky a pod. Tých 1000 000 eur ešte nikto nevidel, nie sú prakticky ešte v obehu.

Teraz však nastáva ten zlom. Do banky príde nejaká firma a požiada o úver. Podľa systému čiastkových rezerv, banka musí časť peňazí držať v tzv. rezerve. U nás a u väčšiny ekonomík je to 10%. Banka teda z 1 000 000 eur. Musí držať v rezerve 100 000 eur. Povedzme, že firma žiadajúca úver, si chce požičať od banky zvyšných 900 000. Peniaze si firma prevezme, no nepotrebuje ich ihneď, a tak si ich uloží na svoj bankový účet. Môže do inej banky, ale aby sa nám to lepšie predstavovalo, povedzme že do tej istej. V banke má tak peniaze uložené štát (1 000 000 eur) a firma (900 000 eur). Celkovo má banka k dispozícií dokopy 1 900 000 eur! Asi ste si mysleli, že peniaze ktoré banka požičala firme, išli z toho milióna a banke zostalo len 100 000 eur, teda 10% rezerva. To je omyl. Práve takto sa peniaze v obehu „nafukujú“ pomocou komerčných bánk. Poďme teda ďalej. Proces sa opakuje. Z tých 900 000 „novovytvorených“ peňazí opäť banka drží 10% rezervu a zvyšných 810 000 eur si požičia ďalšia firma. V banke tak majú peniaze už štát (1 000 000 eur), prvá firma (900 000 eur) a druhá firma (810 000 eur). Banka tak disponuje dokopy 2 710 000 eurami na 3 účtoch. Na základe prvého vkladu 1000 000 eur, tak banka peniaze nafúkla doslova z ničoho. Samozrejme je pripravená kedykoľvek peniaze vyplatiť štátu, alebo niektorej z firiem. Tento systém tak môže pokračovať ďalej. Čiže aj z tých posledných 810 000 eur, môže banka zvyšných 90% ďalej požičať. A tak ďalej a ďalej. Pri čiastkovom rezervnom systéme nastavených na 10% môže komerčná banka na základe každého vkladu, vyrobiť 9 krát viac peňazí! Podstatou je to, že vždy keď si vy, ja, alebo hoci kto iný zájde do banky po pôžičku alebo hypotéku, banka tie peniaze vyrobí v danom momente.

Vy si tak lámete hlavu ako budete daný úver splácať, ako budete drieť a sporiť na jeho splatenie, banka si mydlí ruky lebo tým že ste si prišli po úver, ste jej dali možnosť vytvoriť viac peňazí, ktoré od Vás bude požadovať späť aj s úrokom!

Kolobeh peňazí sa ešte neskončil. Peniaze vznikli, majú ich na svojom účte 2 firmy. Ľudia ich ešte nevideli. Uvedomme si, že peniaze ktoré banka poskytla obidvom firmám sú len požičané. Peniaze tak v danom momente patria firmám, ale tie ich v konečnom dôsledku budú musieť vrátiť banke a to aj s úrokom.

Dajme tomu, že prvá firma si vyberie svojich 900 000 eur a vyplatí za ne mzdu zamestnancom. Aby sa nám lepšie počítalo povedzme že 900 zamestnancom vyplatí po 1000 eur. Keďže výdavky firmy boli v danom období nižšie ako zisk, firma prosperuje. Všetci sú spokojní zamestnanci aj firma a nanajvýš banka. Je to naozaj tak?

Do istej miery áno. Problém nastáva v tom, čo som tu už spomenul, a to v aplikácií ďalšieho faktora a tým je úrok. Peniaze, ktoré banka „nafúkne“ pomocou systému čiastkových rezerv, poskytne žiadateľom. Pán X príde do banky a vezme si hypotéku. Banka má k dispozícií vklady a pomocou systému popísaného hore poskytne pánovi X hypotéku. Dajme tomu, že pán X potrebuje 100 000 eur na stavbu domu. S fixáciou na 30 rokov a s úrokom 5%. Banka tieto peniaze vytvorí v momente z ničoho, čo jej legálne dovoľuje systém čiastkových rezerv, pán X sa na 30 rokov zadlží a behom tohto obdobia zaplatí viac než 93 000 eur len na úrokoch! Teda peniaze banke musí preplatiť takmer dvojnásobne. Samozrejme ak si ja, alebo ktokoľvek iný vloží do banky peniaze, banka mu poskytne úrok. Tieto úroky však sú úplne minimálne. Niekedy dokonca aj na úrovni inflácie čo znamená, že vaše peniaze strácajú na hodnote.

Táto rovnica kolobehu peňazí je vlastne nerovnica. Práve aplikácia úroku z neho robí nerovnicu. Prečo? Ako ste si všimli, peniaze môže vydať len centrálna banka. Tie potom „nafúknu“ komerčné banky. K ľuďom sa peniaze môžu dostať len cez tieto inštitúcie, no musíme im ich vrátiť. Ak by každý vrátil všetky svoje peniaze vrátane štátu bankám a centrálnej banke, neostal by v obehu ani cent. Ale tým, že banka požaduje splácanie aj s úrokmi, to čo treba vrátiť sú požičané peniaze a úroky. Peniaze na splatenie úrokov však bohužiaľ neexistujú. Zamyslite sa nad kolobehom. Centrálna banka vydá peniaze, komerčné banky ich nafúknu a požičajú, ale požadujú vrátenie aj s úrokom. Skade sa tie peniaze na úroky zoberú?

Firma mala šťastie, lebo zisk bol väčší ako výdaje. Môže teda splatiť dlh banke a má aj na úroky. Nie každá firma však má také šťastie a vždy sa nájde niekto, kto nedokáže splácať svoje pohľadávky. V podstate je to logické, lebo peňazí v obehu je menej ako dlhov. Nech prežije najschopnejší. To je zákon trhu. Kto nedokáže splácať svoje pohľadávky musí vyhlásiť bankrot. Bankroty sú a budú súčasťou kolobehu peňazí. Ak niekto nedokáže splácať hypotéku, banka príde a zoberie vám dom. Zoberie Vám ho za to, že nedokážete splácať peniaze s krutým úrokom, ktoré si ona v momente keď ste požiadali o úver, sama vyrobila z ničoho. Banka je však múdra a preto vždy keď niekto žiada pôžičku, musí mať v zálohe nejakú „protihodnotu“ t.j. nejaká nehnuteľnosť alebo majetok, ktorý v prípade neschopnosti splácania banka schmatne.

Ako sa tento systém zdá pre banku dokonalý má aj svoje trhliny. V prípade, že sa tento systém presýti dlhmi tak padá a nasleduje finančná kríza. Finančná kríza nie je kríza obyčajných ľudí, je to kríza bánk. Je to obdobie, kedy banky platia za svoj nedokonalý systém a volajú na pomoc štát teda daňových poplatníkov, teda nás! My platíme za chyby bohatých. Vzniká to vtedy, keď sa banka prepočíta.

Ak by sa napr. prvej firme nedarilo a nemohla splatiť svoje pohľadávky, vyhlási bankrot. Prepustí zamestnancov a tí nie sú schopní splácať svoje dlhy, hypotéky. Banka im preto konfiškuje domy, no ak vznikne príliš veľa ľudí, ktorí nie sú schopní splácať svoje dlhy banke, do problémov sa dostáva samotná banka. Banka síce skonfiškuje domy, ale keďže nikto iný hypotéky neberie, nemôže peniaze nafukovať. Stráca. Keďže nikto neberie hypotéky, nikto nestavia ani domy a ceny skonfiškovaných domov klesajú. Banka ďalej stráca. Keďže ľudia nemajú peniaze začínajú vyberať svoje úspory. To isté robia aj firmy a banka nemá dostatok peňazí. Banka krachuje.

To sa samozrejme týka len malých bánk. Malá banka je pohltená veľkou bankou a všetko pokračuje ďalej. Jediný kto na to doplatil sú ľudia – sporitelia. Ak kríza prerastie ďalej do problémov sa dostáva aj väčšia banka a keďže je natoľko veľká, že jej krach by ohrozil národnú ekonomiku žiada o pomoc štát. Štát vyčlení finančnú injekciu a zachráni banku samozrejme z peňazí daňových poplatníkov. Kto nato opäť v konečnom dôsledku doplatí? Daňoví poplatníci – ľudia.

Verme či nie veľká banka nikdy nezbankrotuje. Aj keď sa dostane do problémov, my ju z toho vysekáme, ona nás za to zotročí? Odpovedať si môžete každý po svojom.

Kurz ekonomie o tvorbe peňazí tu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nechceným telefonátom sa možno brániť

Pri núkaní produktov sa nečestní marketéri spoliehajú na nevedomosť.


Už ste čítali?