Školy z nás vychovávajú „vojakov“

Autor: Jozef Kurty | 23.1.2011 o 19:13 | (upravené 24.1.2011 o 19:33) Karma článku: 8,26 | Prečítané:  2237x

Moja kritika nie je zameraná na pedagógov ani školy. Je zameraná na školský systém ako celok. Či sa nám to páči alebo nie, hlavným poslaním škôl od základných až po vysokú je naučiť ľudí zarábať peniaze. Naše školstvo stojí na rovnakých princípoch ako stará pruská škola. Naše školstvo produkuje ľudí tak ako vojakov (zamestnancov), ľudí, ktorí slepo riadia príkazmi a čakajú kým im niekto povie čo majú robiť, vrátane toho ako naložiť so svojimi peniazmi.

 

Človek si zapamätá 10% z toho čo číta, 20% z toho čo počúva. Až 70% si zapamätáme z toho čo hovoríme a až 90% z toho čo hovoríme a robíme – aktívna činnosť a podiel na práci. Asi ste si všimli, že naše školstvo je postavené najmä na prednáškach a čítaní. Práve z týchto činností si zapamätáme najmenej. Dúfam, že vás moja úvodná kritika neodradila. Moja kritika nie je zameraná na pedagógov, ani školy. Je zameraná na školský systém ako celok, ktorého fungovanie je po desaťročia zaužívané na starých dogmách. Nikto z nás si to nevie predstaviť inak, pritom jadro problému je práve to. Nikomu svoj názor nevnucujem. Mnohí sa s ním nebudú chcieť stotožniť. V skutočnosti k napísaniu tejto úvahy ma motivovalo množstvo iných inšpirácií, ktoré tu aj rozoberiem.

Naše školstvo je rozdelené na základné školy, stredné a vysoké. Tak je to myslím všade vo vyspelom svete. Na základnej škole sa deti naučia základné veci, nevyhnutné pre život. Čítať, písať, počítať. Pedagógovia sú priateľskí a plnia úlohu jednak pedagóga, psychológa a vychovávateľa.

Na strednej škole sa situácia mení. Stredné školy sú viac diferencované a každý má možnosť vybrať si vlastný odbor. Vzdelávanie je buď všeobecné (gymnázia), alebo odborne zamerané. Nastáva špecializácia a žiaci sa špecializujú na určitú činnosť, ktorú chcú v živote vykonávať. Stredné školy nás tak pripravia na konkrétne zamestnanie, alebo v prípade gymnázií na ďalšie štúdium. Po skončení strednej odbornej školy, by sme mali byť teoreticky schopní si nájsť prácu a zamestnať sa. To môže byť v dnešnom svete do značnej miery problém. Školy nám majú pomôcť pripraviť sa na život, aby sme si našli zamestnanie, kde zarobíme peniaze. Či sa nám to páči alebo nie, hlavným poslaním škôl od základných až po vysokú je naučiť ľudí zarábať peniaze.

Peniaze sú hybnou tekutinou všetkých spoločenských inštitúcií a teda aj celej spoločnosti samotnej. Pre život človeka sú nevyhnutné a zvlášť si to mnohí uvedomujú v dnešných ťažkých časoch. Napriek tomu ešte stále v našej hlave je hlboko zakorenený predsudok voči peniazom. Nikto si to nechce priznať, ale je to tak. Celý vzdelávací systém je predovšetkým o peniazoch. Napriek tomu si nespomínam, aby som na základnej a strednej škole mal nejaký predmet o peniazoch. Učil som sa matematiku, na základnej sme sa učili vypísať šek, na strednej sme sa učili logaritmické funkcie, limity a inú matematiku. Napriek tomu som sa nedozvedel nič o peniazoch, o tom ako pracujú.

Možno si poviete, to je predsa náplň ekonomických škôl. To nie je pravda. V našej spoločnosti je dlhé desaťročia zaužívaný tento systém vzdelávania. Za socializmu to ani nebolo treba, no v dnešnom meniacom sa svete založenom na konkurencií, zisku je to priam nevyhnutnosť. Každý z nás prichádza do kontaktu s bankami, finančnými inštitúciami. Sporíme si na dôchodok v podielových fondoch, pritom mnohí nevedia čo to podielový fond je. Nevieme aký je rozdiel keď si vezmeme hypotéku s úrokom 5%p.a., alebo len s úrokom 5%. Nevieme či je výhodné mať taký úrok pri vkladoch, alebo pri pôžičkách. Žijeme z dlhov, kupujeme si domy, autá na splátky, pritom si mylne myslíme že bohatneme. Mnohí ľudia „investovali“ do nebankových subjektov a iných podvodných inštitúcií, a to hlavne z dôvodu, že nemali ani tušenie o čo ide. Urobili to preto, lebo títo ľudia sa v škole neučili nič o peniazoch a financiách. Pritom peniaze sú prvotný dôvod, prečo ľudia vôbec zasadnú do školských lavíc.

Pozrime sa teraz na vysoké školy. Vysoké školy sú považované za akademické inštitúcie. Je ich neskutočne veľa, s množstvom odborov. Dnes sa na vysokú školu dostane takmer každý. Vysoké školy sa delia na množstvo typov, ja ich však delím len na dva: lukratívne a nelukratívne. Tým nechcem žiadnej škole ukrivdiť, ale problém je ako ste si iste mysleli, v peniazoch. Mnoho vysokých škôl naberie množstvo absolventov, len kvôli tomu, aby si zabezpečili peniaze a v neposlednom rade aj zamestnanie pre pedagógov. Istota zamestnania (kvôli peniazom) je pre všetkých dôležitá, výnimku netvoria ani pedagógovia, ktorí aby si udržali zamestnanie, často krát aj umelo udržiavajú študentov na školách a dávajú im prechádzať. V úvode som tiež spomenul, že hybnou silou všetkých inštitúcií sú peniaze. Školy nie sú žiadnou výnimkou. Mnohí z nás a mojich známych navštevujú rôzne vysoké školy a rôzne odbory od výmyslu sveta, pritom na otázku čo budeš po skončení školy robiť odpovedajú - neviem. Vysoké školy tak do veľkej miery produkujú množstvo absolventov s titulom, ktorých po úspešnom ukončení čaká tvrdé vytriezvenie. To vytriezvenie spočíva v uplatnení sa v spoločnosti a získania zamestnania (kvôli peniazom). Sú tu predsa ešte ekonomické školy. Tam sa predsa naučíte všetko o peniazoch, nie? To si nemyslím. Musíme si uvedomiť, že cieľom všetkých vysokých škôl, je v prvom rade zarobiť peniaze a v druhom rade vyprodukovať čo najviac pracovníkov. Po skončení ekonomickej školy sa z vás stane skvelý ekonóm, no naučia vás ako pracovať pre banky, nie pre seba. Ak skončíte podnikanie, alebo manažment, tak ste vycvičený na to, aby ste našli čo najviac zákazníkov. Sú vám známe triky predajcov, účtovníctvo a pod. Všetko na to, aby ste získali prácu v nejakej inštitúcií. Jednoducho povedané, školy z nás vychovávajú pracovníkov PRE bohatých. Naučia nás ako zarábať peniaze vo firmách bohatých, naučia nás ako si sporiť a dať peniaze bankám, ktoré vlastnia bohatí. Nenaučia nás však ako sa bohatým stať!

Dnešný svet patrí chytrým a bohatým ľuďom. Ak je niekto bohatý neznamená, že je chytrý. V takom prípade je to zbohatlík. Tu patria ľudia typu: zlodeji, podvodníci. Títo ľudia nadobudli majetok zväčša nelegálne (lebo peniaze sa dajú zarábať dvoma spôsobmi: legálne a nelegálne). Títo ľudia sú síce bohatí, ale tak tiež nevedia s peniazmi pracovať, a tak žijú len v strachu a neistote, alebo im niekto poradí ako investovať a v tom prípade majú šťastie. To šťastie však nemusí pri nich byť naveky a pri štipke spravodlivosti sú minimálne na hrane zákona (aj keď konkrétne v našej krajine tie mlyny melú pomaly, alebo nemelú vôbec). Ďalšia skupina ľudí sú chytrí ľudia. No bohužiaľ ten kto je chytrý, nemusí byť bohatý. Dovolím si tvrdiť, že náš školský systém produkuje veľa chytrých ľudí, ale len málo z nich je bohatých. Ak je niekto chytrí, musí vedieť svoju chytrosť využiť, alebo predať. Toto je podľa mňa ten kameň úrazu. Mnoho ľudí nevie svoju chytrosť predať a využiť, a to z dôvodu, že sa o tom v škole nič nenaučili. V škole nás učia ako sa stať dobrým zamestnancom, pracovať, sporiť peniaze, kúpiť si auto dom a prežívať. Umenie stať sa bohatým spočíva práve v pochopení peňazí. Na žiadnom stupni základného a stredného školstva sa však o peniazoch nič nenaučíte. Problém je hlboko zakorenený v našom školskom systéme a v predsudkoch človeka voči peniazom. Na druhej strane ľudia, ktorí sú chytrí a vedia svoju chytrosť predať, ku svojmu životu ani nepotrebujú školu. Určite si spomeniete na mnohých aj z našej krajiny. Takým celosvetovým príkladom môže byť napr. Henry Ford. Zakladateľ automobilky Ford, ktorý nedokončil ani strednú školu. Taktiež aj odpadlík z Harvardu Bill Gates, alebo Mark Zuckerberg zakladateľ sociálnej siete Facebook. 

Ak si to uvedomíme, peniaze sú všade okolo nás. Je dokázané, že za mnohé choroby môže nedostatok peňazí a život v chudobe. Chudobní ľudia si nemôžu dovoliť dobrú zdravotnú starostlivosť. Dnes vo svete denne zomrie viac ako 30 000 detí na bežne vyliečiteľné choroby. Nedostatok peňazí tiež vedie ľudí do stresových situácií, ktoré ich zdraviu moc neprospievajú. Neistota, strach, ale najmä nevedomosť ako využiť svoj potenciál, mnohých chytrých ľudí privedie na úplne dno. Ostáva im len predávať svoj potenciál druhým. Na druhej strane ak nám bankár poradí: Kúpte si dom, zoberte si túto výhodnú hypotéku, vložte svoje peniaze na terminovaný vklad s takým a takým výnosom. Všetky tieto veci nás obklopujú a len zlomok z nás vidí do hĺbky tohto procesu. Nevedomosť „svetu peňazí“ v dnešnej dobe, nadobro odpisuje všetkých študentov, ktorí sa v škole nič o tomto fenoméne nenaučia. Nenaučia sa využiť svoj potenciál a ešte k tomu po celý svoj život počúvajú rady finančných poradcov, ktorí im radia iba to, čo sa naučili. Ich úlohou je vytiahnuť z vás peniaze, pre niekoho iného. Tu sa dostávam k otázke, komu tento školský systém vyhovuje?

Už v minulosti v časoch Uhorska sa vravelo: Učený poddaný je nanič. Poddaný nemusel vedieť čítať ani písať. Stačil mu krompáč a lopata, aby celé dni makal. Čím menej informácií mal, tým lepšie. Dnes sa situácia zmenila. Máme vytúženú slobodu a každý si môže hľadieť vzdelania, aké chce? Školy vám však to najdôležitejšie vzdelanie neposkytnú. Mám taký pocit, že dnešný systém školstva sa až tak úplne nezmenil. Čím menej toho človek vie, tým je blbší, nedokáže sa kriticky pozerať na svoje okolie. Dozvedel som sa a osobne tomu verím, že naše školstvo stojí na rovnakých princípoch ako stará pruská škola. Naše školstvo produkuje ľudí tak ako vojakov (zamestnancov), ľudí, ktorí slepo riadia príkazmi a čakajú kým im niekto povie čo majú robiť, vrátane toho ako naložiť so svojimi peniazmi.

Azda najlepšie to vystihuje nasledujúci úryvok, ktorý poskytnem nakoniec. Spomeniem azda to, že tí najvplyvnejší na tomto svete, založili v roku 1903 Radu pre všeobecné vzdelanie. Za zrodom tejto inštitúcie, ktorá mala reformovať školský systém, stál známy bankár J.D. Rockefeller. V knihe príšera z Jekyll Island sa o tejto rade píše nasledovné:

„Predmetom výučby bolo naučiť ľudí pasivite a podriadenosti voči tým, ktorí im vládli. Konečným cieľom bolo – a stále je – vychovať občanov, ktorí sú dostatočne vzdelaní, aby mohli pod dozorom vykonávať produktívnu prácu, avšak nie na toľko vzdelaní, aby spochybňovali autoritu alebo sa snažili povzniesť nad úroveň ich spoločenskej triedy. Pre dobro veci bolo najlepšie vyprodukovať zručných pracovníkov, ktoré by nemali žiadne mimoriadne ambície, iba si užívať život.“

Akokoľvek znejú tieto slová kruto, treba sa nad nimi zamyslieť. Treba sa zamyslieť nad tým, že v dnešných školách neučíme našu generáciu nič o tom, čo hýbe celou spoločnosťou. Sú to peniaze. Tým ich odoberáme o základné vedomosti, ktoré by im pomohli v živote omnoho viac, ako akákoľvek vysoká matematika. Napriek tomu máme množstvo možností ako vedomosti získať. Ľudia často vravia: Nezobrali ma do zamestnania, lebo nemám dostatočnú prax. Pritom keď si niekto napíše do životopisu, že robil 5 rokov 8 hodín denne na páse v nejakej továrni, má lepšiu šancu znova sa zamestnať. Ak by tých 5 rokov investoval do svojho vzdelania o peniazoch, naučil by sa omnoho viac, ako mu dala tá robota za pásom. Vedel by lepšie hospodáriť so svojimi peniazmi a za 5 rokov by sa naučil kopu vecí ako riadiť biznis, účtovníctvo, dokonca možno investovať na burze. Tento človek by ovládal celý bankový slovník. Vedel by do akého produktu investovať, ako rozumne hospodáriť s majetkom a s peniazmi. Ľudia však zmýšľajú presne naopak, lebo tak k tomu boli vedení od mala – v školách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

AUTO

Viete, akými spôsobmi sa dnes kradnú autá?

Podľa oficiálnych štatistík polície vlani zmizlo 1 932 áut.

TECH

Facebook v práci už nebude problémom

Nová služba Facebook at Work má oddeliť pracovné povinnosti od súkromia.


Už ste čítali?