Globálne otepľovanie a extrémy počasia – Mýtus, či fakt?

Autor: Jozef Kurty | 26.4.2011 o 19:37 | (upravené 26.4.2011 o 19:42) Karma článku: 13,19 | Prečítané:  3586x

Búrky budú prudšie. Budú sa striedať neuveriteľne silné prívalové dažde a návaly sucha. V lete sa pomaly uškvaríme. Za všetko čo sa dnes v počasí udeje sa hádže za vinu globálnemu otepľovaniu a človeku. Či sú to hurikány, suchá, povodne, tornáda, ale dokonca aj časté snehové búrky. Áno. Aj za to môže jedine človek, ktorý spôsobuje toto neuveriteľné šialenstvo. Najsilnejšie povodne za X rokov, najsilnejšie tornáda, 100 ročné vody a pod. Naozaj sa počasie zbláznilo? Alebo je dokonca ešte pokojné?

Už niekoľko rokov sa zaujímam o klimatické zmeny. Zaujíma ma najmä paleoklimatológia, to je veda o tom, ako sa menilo podnebie od dávnych čias až po dnešok. Často pracujem s rôznymi historickými zápiskami, kde sa opisuje aj extrémne počasie. Keď sa pozeráme na televíziu a prezentujú sa nám tie katastrofy, tak máme pocit, že koniec sveta klope na dvere. To je samozrejme aj hlavný účel médií. Vyvolať senzáciu a zveličenie. Benzín do ohňa pridáva často krát aj laická verejnosť. Penzisti a starý ľudia radi hovoria o konci sveta a o tom, že také počasie a povodne si nepamätajú. Mnohé z nich si samozrejme ani nemôžu pamätať, lebo sa odohrali pred 200, 400, či 1000 rokmi.

Katastrofy tu vždy boli, sú a budú. Paradoxne platí, že čím sú rozdiely medzi teplotou pólov a rovníka vyššie, je počasie extrémnejšie. Od 14. – 19. storočia počas tzv. malej doby ľadovej bolo počasie naozaj nepredvídateľné. Jarné suchá, jesenné povodne, mrazivé zimy spôsobovali neskutočnú neúrody a následné hladomory. Naozaj práve dnes prežívame počasie, ktoré nemá v histórií obdobu?

V rannom stredoveku bolo zrejme globálne teplejšie ako dnes. O týchto časoch píšem aj v jednom svojom článku. V tomto období boli zimy teplejšie a letá suchšie. V januári 1187 rozkvitli stromy u Štrasburgu. Letné horúčavy neboli výnimkou, no z času na čas boli tragické. V roku 1022 sa v prameňoch Norimberských stretávame so správou o takej horúčave, že ľudia na uliciach umierali, lebo nemohli dýchať. V dôsledku horúcich liet bolo sucho. V roku 1130 vyschol Rýn. V Roku 1135 Dunaj tak vyschol, že sa dal prebrodiť! Vlny letných horúčav sa vyskytovali v rokoch 1261 – 1310. V týchto horúčavách často krát návaly kobyliek dosiahli až úroveň severného Nemecka. Tieto návaly kobyliek, ktoré si dnes spájame hlavne so subtropickými oblasťami sa v horúcich letách šírili až do severnej Európy, kde pustošili úrodu. Taktiež vlny malárie a rozšírenie komára Anopheles, ktorý má dnes svoje najsevernejšie prirodzené rozšírenie na severe Afriky, v teplých časoch často krát siahali až do Anglicka.

Po tomto teplom období udrela na svet malá doba ľadová. Bolo to podnebie chladnejšie ako dnes a cez to všetko veľmi nestabilné a omnoho katastrofickejšie. Malá doba ľadová začala prudkými dažďami v rokoch 1315 a 1316. Jeden Salzburský kronikár napísal o potope roku 1316: „Nastala taká záplava vody, až to vyzeralo akoby došlo k potope.“ Zo strednej Európy sa dozvedáme, že voda odplavovala celé dediny. Dva roky povodní spôsobili jeden z najväčších hladomorov v celom stredoveku. Dedinčania v severnom Francúzsku pojedali mačky, psy a holubí trus.

Búrky boli neskutočne prudké, najmä v oblasti Severného mora. Búrky na mori nasledovali vlnové prívaly na severnom pobreží Európy. Obzvlášť kruté boli búrky v rokoch 1212 – 1219, 1287, 1362. V roku 1362 sa búrka postihujúca pobrežie Holandska zapísala do dejín ako Grote Mandrenke (Veľké topenie ľudu). Búrka z juhozápadu o sile víchrice sa prehnala severným morom a následne vzdutie mora spôsobilo smrť vyše 25 000 ľudí.

Búrková činnosť sa ešte zvýšila v druhej polovici 16. storočia o 85% a výskyt prudkých búrok dokonca o 400%. 21. novembra 1570 obrovský víchor v severnom mori spôsobil zatopenie Rotterdamu. Zomrelo vyše 100 000 ľudí. Ak zoberieme v úvahu vtedajšiu hustotu ľudí tak sa môžeme len domnievať koľko ľudí by bolo ohrozených dnes pri rovnako silnej búrke.

Jar roku 1788 bola suchá. Následne v lete prišli neskutočne prudké búrky. 13. júna 1788 došlo nad parížskou oblasťou k neskutočnému krupobitiu. Niektoré krúpy merali viac ako 4 cm v priemere. Pozorovateľ lord Dorset túto udalosť zapísal: „Po deviatej ráno nastala v Paríži veľká temnota. Zdalo sa, že strašná búrka ohrozí vzhľad nebies. Sám kráľ, ktorý bol na love, sa musel ukryť v nejakej chalupe. Stromy boli vyvracané a niektoré stavby sa zrútili.“ Skaza zničila celú úrodu, obilie poľahlo. 400 až 500 dedín trpelo takým hladom, že bez urýchlenej pomoci vlády títo ľudia zahynú.

Následne vo vrcholnom lete v tomto roku vypukla Veľká Francúzska revolúcia. Samozrejme príčina bola aj v mnohých iných problémoch, no neustále hladomory spôsobované nepriazňou podmienok situácií nijako nepomohli, naopak ľudí zatlačili do úzkych.

Ako vidíme extrémy počasia boli neustále a nemusia byť výsledkom globálneho otepľovania. Otázkou ostáva prečo sa globálne otepľovanie tak dramatizuje? Odkedy sa globálne otepľovanie spolitizovalo nie je to neutrálna záležitosť a každý môže byť zaujatý a má stranu. Autor knihy Kultúrni dejiny klimatu Wolfgang Beringer to verejne priznáva. Mimo iného vo svojej knihe píše: „Vytýkanie korupcie býva často krát orientované aj opačným smerom, pretože akademické pracovné tímy majú existenčný záujem o financovanie svojho bádania a výskumných ústavu.“

Paul A. Mayewski riaditeľ vrtu GISP2 priznáva že klimatológovia nie sú nestranní, že im naopak ide o osobné záujmy a tie presadzujú aj pomocou nátlakových skupín. Ide o kariéru, peniaze a moc.

H. Schneider (spoluautor správy IPCC z roku 2001 a propagátor globálneho otepľovania): „Aby sme vytvorili záujem verejnosti o globálnom oteplení musíme vytvárať hrozné katastrofické scenáre a prejsť do ofenzívy zjednodušeným a dramatickým prehlásením.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?