Štáty platia 600 krát väčšie úroky než banky

Autor: Jozef Kurty | 5.1.2012 o 23:15 | (upravené 5.1.2012 o 23:21) Karma článku: 8,83 | Prečítané:  938x

Zatiaľ čo mi chudobnieme a dennodenne počúvame z úst politikov o šetrní, štátnom deficite, úrokoch a dlhoch, niektorí si mydlia ruky a počítajú zisky. Štáty si požičiavajú peniaze od súkromných inštitúcií, nazývaných banky. Tie držia v šachu osudy miliónov ľudí, pretože tieto peniaze musia byť splatené s krutým úrokom. Nie je to paradox? Banky sú hierarchicky vyššie ako vlády?

 

Americká centrálna banka FED tajne požičala súkromným, komerčným bankám 1200 miliárd dolárov za úrok 0,01%. Tí tieto peniaze ďalej rozpožičajú štátom. Uviedol to francúzsky denník Le Monde. (zdroj: tu)

Úroky pre štáty sa pritom v týchto neistých časoch krízy pohybujú na úrovni 6 – 9%. Takže ekonomiky štátov, si musia požičiavať v časoch veľkých úsporných opatrení so 600 – 800 krát vyšším úrokom, ako boli tieto peniaze poskytnuté bankám centrálnou bankou. Samozrejme potreba splatenia peňazí s úrokmi sa odrazí vo vyšších daniach v štáte, v menších dôchodkoch a iných úsporných opatreniach o ktorých dennodenne počujeme. Cez prepúšťanie po škrty v sociálnych oblastiach. Otázkou ostáva: Prečo štát musí ožobráčiť životy tisícom a miliónom ľudí len preto, aby mal na splatenie dlhov s krutými úrokmi súkromným inštitúciám?

Problém je v aplikácií úrokov, takže v konečnom dôsledku sa dlh nikdy nedá splatiť a bankrot je preto logickou súčasťou každej ekonomiky. Ak si zoberiete že všetky peniaze vytlačí centrálna banka, tie peniaze sa nafúknu a rozpožičajú cez komerčné banky, tie chcú splatenie dlhov s úrokmi, tak to čo treba vrátiť je pôžička aj úrok. Lenže peniaze na úrok neboli vytvorené. Môže ich vytvoriť len banka a tá ich opäť dá do obehu s úrokom.

Jednotlivé štáty si požičiavajú od bánk peniaze s úrokmi, ktoré v konečnom dôsledku nie je možné splatiť, pre prostý matematický zákon: Množstvo dlhov je väčšie ako všetky peniaze v obehu a s požičiavaním týchto peňazí s úrokom sa tento pomer len zväčšuje.

Prečo je to tak? Položme si logickú otázku: Prečo si štáty požičiavajú peniaze od súkromných bánk a splácajú ich s veľkými úrokmi? Prečo si netlačia vlastné peniaze bez úrokov? Na tieto otázky ťažko odpovedať. Z tohto vyplýva, že banky majú väčšiu moc ako samotné vlády. Môžeme potom dôverovať politikom a všetkým okolo? Rotschild raz povedal: „Zverte mi kontrolu nad peniazmi národa a bude mi jedno, kto robí zákony.“ Obávam sa, že mal pravdu, lebo finančná moc už dávno prerástla v štátne záujmy a vidno to na každom kroku.

Aplikácia úroku bola v staroveku a v stredoveku považovaná za najťažší zločin. V starovekom Ríme sa tradovalo, že ak by náhodou niekto jediný začal požičiavať zlaté mince s úrokom, v konečnom dôsledku by sa musel stať majiteľom všetkých peňazí on. Naproti tomu do zlatých mincí v Ríme primiešavali iné kovy a tým pádom strácali ostatné mince na hodnote. Išlo o istú formu inflácie. V Ríme na konci chcel každý žiť na úkor niekoho. Spoločnosť bola presýtená otrokmi, prostitútkami, zloduchmi a bohatou aristokraciou. To napokon znamenalo úpadok a nástup doby temna.

Dnes niekoľko miliárd ľudí robí na najbohatší sektor zemegule – finančníctvo a banky. Títo ľudia, ktorí majú patent na tvorbu peňazí, držia v šachu nás ostatných a zrejme majú aj nesmierny vplyv v politike a médiách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trumpizmus. Politický smer, ktorým sa neriadi ani Donald Trump

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?