1% psychopatov celé dejiny ovláda 99% ľudí

Autor: Jozef Kurty | 12.1.2012 o 17:05 | (upravené 12.1.2012 o 17:54) Karma článku: 13,05 | Prečítané:  4232x

Toto je úvaha o zle. Na svete je vždy veľa zla, nenávisti, vojen, utrpenia a to aj napriek tomu, že je tu dostatok dobrých ľudí. Na vine je pomer 99:1, ktorý je zachovaný v každom politickom systéme bez ohľadu na to, či sa jedná o otrokárstvo, feudalizmus, socializmus, alebo kapitalizmus. Výskumom zla sa zaoberá psychologická veda – ponerológia. Do tejto oblasti vidí aj evolučná psychológia. Podobnosť s politickou kampaňou 99% je čisto náhodná. Ide o stav, ktorý je tu celé dejiny a nedá sa zmeniť. Pokúsim sa popísať prečo je to tak.

 

Zlo pácha len zopár jedincov. Väčšina ľudí je „dobrých“, napriek tomu dokáže zlo prerásť do enormných rozmerov, pričom „dobrí“ ľudia vedome, aj nevedome zlu napomáhajú. Ako je to možné? Ľudstvo má len jeden problém – psychopatov. Počet psychopatov v spoločnosti je zvyčajne 1%.

VAROVANIE: Nemôžme povedať, že všetci ľudia z mocenských pozícií sú psychicky narušení. Veľa psychopatov je činných aj v nižších priečkach spoločnosti. Napriek tomu koncentrácia psychopatov je omnoho väčšia vo vyšších vrstvách spoločnosti. Je to kvôli ich povahovým črtám, vlastnostiam a odlišnostiam vo funkčnej štruktúre mozgu, s ktorými sa väčšinou narodia. Práve vo vyšších pozíciách ako politika, je veľa intríg, málo súcitu a veľká súťaživosť. Takže práve v tomto prostredí môžu vynikať a napredovať psychopati. Ďalším dôvodom je, že alfa omegou života psychopatov je moc. Mnoho inteligentných psychopatov dosiahne moc aj úspech aj keď sa nenarodia v bohatých pomeroch. (Hitler, Stalin, Saddám Husajn...)

Ak niekomu povieme v zlosti že je psychopat, máme väčšinou na mysli jeho čudné, resp. podivné správanie. Pritom psychopatia sa väčšinou nijak navonok neprejavuje a títo ľudia sa nám javia, pokiaľ ich veľmi dobre osobne nepoznáme, ako normálni. Psychopatov je 1%, čo je dosť veľa na to, aby išlo o náhodu. Z nich len nepatrný zlomok tvoria zločinci a chladnokrvní vrahovia typu sériových a masových vrahov. U sériových vrahov sa psychopatia zrejme kombinuje s inou vážnou poruchou. Zvyčajne ide o sexuálne deviácie ako sadizmus, nekrofília, pedofília, prípadne ich kombinácie.

Väčšina psychopatov nie sú kriminálni, ale nekriminálni psychopati označovaní ako emoční vampíri, alebo hadi vo fraku. Človeku tuhne krv v žilách ak si uvedomíme, že títo ľudia majú rovnaké mozgy ako sérioví vrahovia, ale je to tak. Ich znakom sú nízke, alebo žiadne emócie. Dokonca niekedy nemajú ani strach. Sú neschopní empatie. Nikdy vás nepochopia nevcítia sa do vašich problémov. Poruchu empatie si uvedomia už v skorom veku. Napriek tomu sa chovajú a správajú tak ako ostatní, i keď vo vnútri nič necítia.

Napr. na pohreboch bude psychopat smútiť a napodobňovať mimiku a výzor všetkých ostatných. Bude priať úprimnú sústrasť, tváriť sa smutne. Priamo po pohrebe však nemá problém ísť na oslavu, party, nemá žiadne pocity smútku, poruchy spánku a pod...

Psychopati sú patologickí klamári. Dokážu klamať bez fyziologických prejavov stresu. Klamanie je pre nich prirodzené ako dýchanie. POZOR, dokážu oklamať aj detektor lži, lebo pri klamaní neprejavujú žiadne emócie, takže detektor žiadne zmeny nezachytí.

Jedna skupina psychopatov sa označujú ako patologickí narcisti. Ich jediným zmyslom života je úspech a hromadenie materiálnych statkov. Robia to hlavne kvôli obdivu okolia. Ustavične potrebujú zásobu narcizmu z okolia. Poznáme narcistov telových, ktorí dávajú na prvé miesto svoj vzhľad. Prejavuje sa hlavne u žien, ale aj u mužov. Sú to typickí svalovci, ktorí sa vystatujú svojou postavou. Narcista vás nebude milovať. Vyžaduje od vás obdiv, lenže akonáhle objaví lepší zdroj narcizmu, bez zaváhania odchádza.

Ďalším typom sú intelektuálovi narcisti, ktorí skôr ako vzhľadom zaujmú svojou inteligenciou a osobnostným šarmom. Majú väčšinou nadpriemerné IQ, ale samozrejme veľmi nízke EQ, čo z nich robí nesmierne nebezpečné, citovo chladné bytosti. Majú napr. dar reči a dokážu na svoju stranu strhnúť kopu ľudí. Samozrejme tým sledujú prevažne osobnostné záujmy. Môžeme tu zaradiť Adolfa Hitlera, ale aj napr. antických panovníkov, vyznačujúcich sa neskutočnou krutosťou a bezcitnosťou, ktorí verili, že sú bohovia. Typickým príkladom pomäteného psychopata pri moci je rímsky cisár Tiberius a jeho následník Caligula.

Otázkou ostáva, naozaj je len toto 1% ľudí zodpovedných za všetko zlo? Približne 4 – 5% ľudí v spoločnosti trpí disociálnou poruchou osobnosti. Ide taktiež o citovo chladné bytosti s veľmi nízkou empatiou. Títo ľudia nerešpektujú autority a zaužívané normy. Nedokážu vydržať v zamestnaní, pre svoju impulzívnosť a prehnanú agresivitu. Vyše 50% väzňov trpí disociálnou poruchou. Medzi psychopatov a ľudí s disociálnou poruchou jednoznačne môžeme zaradiť väčšinu zločincov typu: podvodníci, zlodeji, mafia, gangy...

Takže za zlo v spoločnosti môže do veľkej miery 6% ľudí, ktorí trpia nejakou psychologickou poruchou. Psychiater Lobaczewski, zaoberajúci sa zlom v spoločnosti, týchto ľudí nazval: Patokratická šľachta. Podľa neho práve títo jedinci sa kvôli svojím povahovým črtám v dnešnom svete ľahko presedia do popredných mocenských pozícií. Jedni to dosiahnu primitívnym násilím, iní svojim intelektom kombinovaným s bezcitnosťou, podvodmi, intrigami a klamstvom. Títo ľudia strhnú podľa neho na svoju stranu množstvo normálnych „zdravých“ ľudí, ktorí sa vplyvom silnej propagandy a pohybujúci sa v spoločnosti patokracie stanú ich pomocníkmi. Ide o tzv. II. vrstvu podpory a môže zahŕňať aj väčšie % ľudí. (napr. za nacistickou propagandou mohli stáť ľudia narušení, ale nikdy by táto organizácia nedosiahla takých enormných rozmerov, ak by nedokázal strhnúť na svoju stranu väčšinu normálnych ľudí) 

Naproti tomu tu ostáva aj tak silne dominantná vyše 90% masa normálnych ľudí. Ako je možné, že táto masa ľudí sa nechá ovládať hŕstkou psychopatov? Odpoveďou sú jednoduché psychologické vlastnosti ako napr. iracionálna poslušnosť. Tú dokázal jednoduchý Milgramov pokus. Milgram v čase odsúdenia nacistického pohlavára Eichmana si kládol otázku, kde je až schopný človek zájsť v poslúchaní autority. Výsledok: 2/3 ľudí, poslúchli rozkaz autority, aj keď si boli vedomí toho, že druhého človeka môžu vážne ohroziť na živote.

Ďalšou odpoveďou je ďalší nesmierne odvážny pokus, ktorí uskutočnil psychológ Zimbardo. Pokus známy ako Zimbardov väzenský experiment dokázal, že ľudia sa po nadobudnutí nejakej moci (napr. ako dozorcovia vo väzení), dokážu v skupine správať nesmierne panovačne, ba až sadisticky, pričom si svoju novo nadobudnutú moc užívajú.

Dôležitým znakom spoločnosti je aj konformita. Ide o isté spoločensky zaužívané formy, zvyklosti. V podstate sa riadi väčšinovým názorom. Chodiť do práce, snažiť sa zarobiť peniaze a kariéru, pričom do popredia sa kladie najmä individualita osobnosti, to je podstatou dnešného sveta. Zabúdame na to, že nie všetci ľudia sú na to prispôsobení v zmysle psychologickom. Naozaj najväčšie šance uspieť, tu majú predovšetkým psychopati.

Prečo je psychopatov práve 1%? Zrejme ide o prírodný výber. V dávnej minulosti tlupy ľudí, ktoré mali medzi sebou čiastočných alebo úplných psychopatov, mali evolučnú výhodu. V poslednom čase sa psychopatia nechápe ani ako choroba, alebo porucha, skôr ide o životnú stratégiu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?